KOVILJ

Horný koviljský pravoslávny, nazarénsky a katolícky cintorín, ktorý je dnes aktívny, sa nachádza na Ulici Đorđa Bešlina, na konci ulice vľavo, pred dopravnou križovatkou na Nový Sad. Srbi pravoslávneho vierovyznania sú na tomto cintoríne pochovávaní od druhej polovice 19. storočia až dodnes. Časť tohto cintorína bola vyčlenená pre iné vierovyznania (adventisti, nazaréni, katolíci atď.) Starý horný koviljský cintorín sa nachádzal na Ulici Lazu Kostića. Na základe nájdených pamiatok možno určiť, že cintorín je z 18. storočia.

Dolný koviljský pravoslávny, nazarénsky a katolícky cintorín sa nachádza na konci Ulice vojvodinských brigád, teda na konci Ulice Jovice Pavlice. Tento cintorín vznikol koncom 19. a začiatkom 20. storočia a je aktívny dodnes. Od jeho vzniku až dodnes sú na tomto cintoríne pochovaní prevažne Srbi pravoslávneho vierovyznania. Menej sú zastúpení príslušníci iných vierovyznaní, napríklad Maďari katolíckeho vierovyznania a iní. Na tomto cintoríne je pochovaný hudobník a skladateľ Vasa Jovanović.

Starý dolný koviljský cintorín sa nachádza v Hrobovej ulici a je považovaný za najstarší pravoslávny cintorín v Kovilji. Na základe pamätníka možno konštatovať, že cintorín existoval už v 18. storočí.

Židovský cintorín sa nachádza na konci Ulice vojvodinských brigád, teda na konci Ulice Jovice Pavlice, 100-200 metrov od Dolného koviljského pravoslávneho cintorína. Súdiac podľa pamätníkov a vyjadrenia Boška Brzića z Kovilju, cintorín vznikol začiatkom tohto storočia. Po druhej svetovej vojne sa na tomto cintoríne nepochovávalo a cintorín bol zanedbaný.

STEPANOVIĆEVO

Spoločný cintorín (dedinský cintorín Dobrićevo brdo) bol založený v roku 1926. Nachádza sa severozápadne od dediny. Cintorín je spoločný pre členov všetkých denominácií, má kaplnku a je oplotený. Pred vytvorením tohto cintorína obyvatelia Stepanovićeva pochovávali svojich mŕtvych na susedných miestach.

Novi Ledinci i Stari Ledinci

Stari Ledinci

Cintorín v dedine Stari Ledinci sa nachádza v časti Oskoruša, severozápadne od dediny. Na základe pamätníkov možno určiť, že cintorín tam bol už v 18. storočí. Cintorín slúži dodnes. Do druhej svetovej vojny sa na tomto cintoríne pochovávali len Srbi pravoslávneho vierovyznania a po vojne boli pochovávaní aj príslušníci iných vierovyznaní.

Novi Ledinci

Novi Ledinci vznikli v rokoch 1945-1951, ale obyvatelia dediny pochovávali svojich zosnulých až do roku 1977 na Starom ledinskom cintoríne. V roku 1977 vznikol cintorín Nový ledinský cintorín na ľavej strane cesty pred vstupom do dediny. Na tomto cintoríne sú pochovaní všetci zosnulí z dediny bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie.

BEGEČ

Spoločný cintorín sa nachádza vedľa dediny, na konci Ulice Vuka Karadžića. Podľa nezverejneného rukopisu Milenka Cvejića z Begeča je tento cintorín štvrtou parcelou, na ktorej sa pochováva. Prvý cintorín vznikol začiatkom 18. storočia a nachádzal sa kilometer západne od dediny. V roku 1828 sa dedina Begeč presťahovala na východ, teda na miesto, kde je dnes. Cintorín sa presťahoval na iný pozemok, bližšie k dedine. Tretia parcela bola smerom na sever od dediny. Keďže sa začiatkom tohto storočia aj aj táto zaplnila, vznikol dnešný cintorín.

BUKOVAC

Dedinský cintorín sa nachádza medzi Fruškohorskou ulicou a Partizanskou cestou. Vstup na cintorín je z Partizanskej cesty. Súdiac podľa najstarších pamiatok, súčasný cintorín vznikol v druhej polovici 19. storočia. Ide o srbský cintorín, ale sú tu pochovaní aj príslušníci iných národov a vierovyznaní. Najstaršou existujúcou pamiatkou je náhrobok Milice Jovanović z ružového kameňa z roku 1880.

Prvý cintorín v Bukovci (na základe obhliadky a informácií od starších Bukovčanov) sa nachádzal medzi Karađorđevskou a Vidovdanskou ulicou, v bezprostrednej blízkosti pravoslávneho kostola. Teraz je tu budova miestneho spoločenstva. Predpokladá sa, že v 18. storočí tu bol cintorín. Pri rozparcelovaní parciel na obytné budovy sa 150-200 metrov východne od súčasného cintorína našli stopy po cintoríne a možno predpokladať, že išlo o druhú lokalitu cintorína Bukovca.

BUDISAVA

Katolícky cintorín sa nachádza na konci Ulice železničnej. Predpokladá sa, že ide o najstarší cintorín v Budisave a že vznikol po založení dediny v roku 1884. Na tomto cintoríne boli do roku 1905 pochovávaní príslušníci všetkých vierovyznaní. Od roku 1905 sú na katolíckom cintoríne pochovávaní len katolíci a Ukrajinci gréckokatolíckeho vierovyznania. Židovský cintorín je súčasťou katolíckeho cintorína, na západnom konci pozemku, ale označenia zmizli a už ich nemožno vidieť.

Pravoslávny cintorín sa nachádza na začiatku Ulice vojvodinskej, na ľavej strane cesty smerom na Kać. Cintorín existuje od roku 1946. Na tomto cintoríne sú pochovaní Srbi pravoslávneho vierovyznania, ateisti a adventisti. Je tu pochovaný aj ruský generál, ktorý zomrel pred Druhou svetovou vojnou.

Reformovaný cintorín sa nachádza na Ulici Dószu Györgyho a je orientovaný smerom k poliam. Cintorín bol založený v roku 1906 a je aktívny dodnes. V minulosti boli reformovaní pochovávaní na katolíckom cintoríne.

Na Ulici Dószu Györgyho je aj nemecký alebo evanjelický cintorín. Predpokladá sa, že tento cintorín vznikol v roku 1906 (výskum Lászla Galambosa z Budisavy). Po Druhej svetovej vojne sa na tomto cintoríne, ktorý bol z veľkej časti zničený, nepochovávali Nemci.

Maďarsko-inoverský cintorín sa nachádza na Ulici Dószu Györgyho, smerom k poliam a ďaleko od nemeckého a reformačného cintorína. V roku 1906 obecná správa Budisavy kúpila 72 árov pôdy pre nazarénsky cintorín. Na tomto cintoríne sú pochovaní prevažne maďarskí nazaréni. Ide o najmenší cintorín v Budisave. Predpokladá sa, že pochovávanie sa začalo v roku 1907.

KAĆ

Srbský pravoslávny cintorín sa nachádza cez železničnú trať v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice. Na základe najstarších pamiatok možno určiť, že cintorín vznikol v druhej polovici 19. storočia. Na tomto cintoríne bol pochovaný Đorđe Stefanović, spisovateľ a spolupracovník Vuka Stefanovića Karadžiča.

Pred týmto cintorínom bol starý cintorín, ktorý si pamätajú starí Kaćania. Nachádzal sa na mieste dnešných domov na začiatku Ulice Žarka Jovića a v ulici Savu Maleševa od čísel 40 – 60. Predpokladá sa, že prvý pravoslávny cintorín v Kaći bol vo dvore starého kostola, ktorý bol postavený z dreva a nachádzal sa 30 metrov juhozápadne od dnešného kostola.

Maďarský katolícky cintorín sa nachádza severovýchodne od nemeckého cintorína. Predpokladá sa, že vznikol na začiatku 20. storočia a dnes je v dobrom stave a dobre udržiavaný.

Nemecký evanjelický cintorín sa nachádza západne od pravoslávneho. Vznikol v druhej polovici 19. storočia. Po Druhej svetovej vojne v Kaći nie sú žiadni Nemci. Cintorín je zanedbaný.

Židovský cintorín sa nachádzal severozápadne od nemeckého cintorína. Predpokladá sa, že vznikol v prvej polovici 20. storočia. Na tomto cintoríne sa od Druhej svetovej vojny nepochovávalo a bol zničený.

Nazarénsky cintorín sa nachádza za židovským cintorínom. Predpokladá sa, že vznikol v prvej polovici 20. storočia. Sú tam pochovaní Srbi – nazaréni.

FUTOG

Pravoslávny cintorín nachádzajúci sa na Ulici Cara Lazara Futožania nazývajú aj Dolný pravoslávny cintorín. Podľa údajov Sretena Bogdanovića, farára z Futogu, sa na tomto cintoríne pochovávalo v polovici 18. storočia (1740). Cintorín slúži dodnes. Sú tu pochovaní dvaja spisovatelia: Lazar Knežević a Vladan Stefanović.

Pravoslávny cintorín na Ulici Radeho Kondića obyvatelia Futogu nazývajú aj Horný pravoslávny cintorín. Na základe zachovaných pamiatok možno usúdiť, že na tomto cintoríne sa pochovávalo už v prvej polovici 18. storočia a niektoré tradície nás vedú k domnienke, že cintorín vznikol oveľa skôr. Cintorín je aktívny aj dnes, hoci je plný, bol rozšírený až do výstavby Nového cintorína. Na cintoríne bol v roku 1884 postavený dom, ktorý sa zrútil v roku 1955. V tom dome, vedľa bytu hrobára, boli dve veľké izby, v ktorých boli lôžka pre infekčných pacientov. Keby nebolo infekčných chorôb, jedna miestnosť by slúžila ako chudobinec.

Podľa rukopisu Sretena Bogdanovića bol najstarší cintorín okrem cintorína okolo kostola takzvaný Starý cintorín, ktorý sa nachádzal pri výjazde z Futogu smerom na Nový Sad. Aj dnes je tam prázdny priestor nazývaný Starý cintorín. Predpokladá sa, že cintorín tam bol už v 17. storočí.

Švábsky cintorín v Novom Futogu sa nachádza na Ulici Mošeho Pijadu. Vznikol v prvej polovici 18. storočia. Je aktívny dodnes. Na tomto cintoríne sú pochovaní príslušníci katolíckeho vierovyznania: Nemci, Maďari a iné národy. Na tomto cintoríne bola pochovaná Anna Kafka, Češka, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Franzom Kafkom.

Katolícky cintorín na Ulici Cara Lazar sa nachádza oproti Dolnému pravoslávnemu cintorínu. Na základe zachovaných pamiatok a archeologického výskumu pochádza cintorín z druhej polovice 19. storočia a je aktívny dodnes. Zistilo sa, že tu bola pochovaná väčšina katolíkov, ale sú tu aj príslušníci iných vierovyznaní. Pred týmto cintorínom bol starý katolícky cintorín na Ulici Radeho Končara, kde dnes sídli základná škola.

Švábsky cintorín sa nachádza na Ulici Dušana Košutića, neďaleko Domova dôchodcov. Na základe matrík úmrtí sa predpokladá, že vznikol v prvej polovici 18. storočia. Tento cintorín bol zrušený v roku 1948. Na cintoríne boli väčšinou pochovávaní Nemci katolíckeho vierovyznania a predpokladá sa, že v dolnej časti cintorína boli pochovávaní aj Židia. Cintorín bol zničený a pomníky zbúrané, zachovalo sa len niekoľko podstavcov.

VETERNIK

Spoločný cintorín na Kninskej ulici vznikol v polovici 20. storočia. Pred rokom 1950 boli obyvatelia Veterniku pochovaní vo Futogu na Katolíckom a Pravoslávnom cintoríne, ktoré sa nachádzajú na Ulici Cara Lazara vo Futogu. Na cintoríne Veterniku sú pochovaní spoločne pravoslávni a katolíci.