CINTORÍN V SRIEMSKEJ KAMENICI

Na ulici Ive Lolu Ribara sa nachádza Kamenický (pravoslávny a katolícky) cintorín. Sú to dva cintoríny na jednom pozemku, oddelené hlavnou cestou. Kameničania mali pravdepodobne cintoríny v starej dedine v Malej Kamenici, v dedine z čias tureckej nadvlády. Na základe zachovaných pamiatok sa predpokladá, že súčasný cintorín vznikol v 18. storočí. Na tomto cintoríne, resp. v pravoslávnej časti cintorína, boli pochovaní lekár a známy básnik Jovan Jovanović Zmaj (1833-1904) a maliar Novak Radonić (1826-1890). Rozloha cintorína je 4,5 hektára.

Podľa údajov od roku 1991 dodnes bolo na tomto cintoríne pochovaných okolo 3000 zosnulých.

TRANDžAMENT A MAJUR

Starý katolícky cintorín sa nachádza na Ulici Dunajskej divízie, na Trandžamente. Občania Petrovaradína nazývajú tento starý cintorín Starý hlavný cintorín. Začiatkom 18. storočia bol v Starom Majure okolo kostola cintorín pre civilistov. Od roku 1748 sa začalo pochovávať na Trandžamente nižšie od Vojenského cintorína. Na tomto cintoríne sú pochovávaní ľudia dodnes.

Okrem katolíkov sú pochovaní aj príslušníci iných vierovyznaní. Na tomto cintoríne boli pochovaní Janika Balaž 1923-1988, popový umelec, Josip Zebetić (1838-1907), major 70. pešieho pluku rakúskej armády, a Josip Hanel (1838-1883), prvý starosta Petrovaradínu.

Katolícky cintorín sa nachádza aj na Ulici Dunajskej divízie, v Trandžamente. Niektorí ho nazývajú Nový Staromajurský cintorín. Vznikol na samom začiatku 19. storočia, pretože starý cintorín bol malý. Na tomto cintoríne sú dodnes pochovávaní ľudia. Na ňom je hrob partizánov, ktorých 19. októbra 1941 zastrelili vo Vukovare. Vojenský cintorín sa nachádza na Ulici Dunajskej divízie, teda na Trandžamente. Vznikol v prvej polovici 18. storočia. Predtým sa nachádzal pri východe z Belehradskej brány napravo od cesty, pred cestou vedúcou k Pevnosti. Tento starší cintorín vznikol koncom 17. storočia a nezostali na ňom žiadne viditeľné stopy.

Cintorín Novomajur sa nachádza na konci Petrovaradína, pri výjazde smerom ku Sriemskym Karlovciam.

Cintorín vznikol pre potreby Nového Majuru v druhej polovici 18. storočia a je aktívny dodnes.

VKP Lisje sa snaží zabezpečiť, aby všetky cintoríny, o ktoré sa stará, mali všetko potrebné vybavenie. V posledných rokoch sa veľa investovalo do zlepšovania infraštruktúry, stavania plotov a udržiavania zelene na cintorínoch.

Podľa údajov od roku 1962 do súčasnosti je na týchto cintorínoch pochovaných okolo 7800 zosnulých.

RUSÍNSKY (GRÉCKOKATOLÍCKY) CINTORÍN

Rusínsky cintorín sa nachádza na Bulvári kráľa Petra I. Rozkladá sa na ploche asi 6 hektárov s približne 650 hrobmi. Vznikol v roku 1860 a bol vyradený z prevádzky v roku 1974. Je chránený ako všetky staré cintoríny.

Na tomto cintoríne sú pochovaní: Osif Fa (1882-1971), učiteľ a významný rusínsky pedagóg, a Jovan Hranilović (1855-1924), kňaz, spisovateľ, predsedal 25. novembra 1918 Veľkému národnému zhromaždeniu v Novom Sade.

NAZARÉNSKY CINTORÍN

Nazarénsky cintorín sa nachádza na Kysáčskej ceste, severozápadne od Almašského cintorína. Jeho rozloha je cca 700 m². Súdiac podľa malého počtu zachovaných pamiatok, cintorín vznikol v devätnástom storočí a v roku 1974 bol zrušený. Ako všetky staré cintoríny bol v roku 1984 chránený Ústavom ochrany kultúrnych pamiatok. Potom sa rozhodlo, že na tomto cintoríne sa nebude pochovávať, ale budú sa môcť ukladať urny.

ŽIDOVSKÝ CINTORÍN

Židovský cintorín sa nachádza na Ulici Dózsa Györgyho. Bol vytvorený na začiatku 19. storočia a v roku 1974 bol vyradený z používania, aby bol po 10 rokoch znovu otvorený na pochovávanie. Cintorín má rozlohu 1,5 hektára.

Pred týmto cintorínom boli v Novom Sade dva židovské cintoríny. Prvý cintorín sa nachádzal na rohu Bulváru Mihajla Pupina a Ulice Kralja Aleksandra. Tento cintorín bol založený v roku 1717 a zatvorený v roku 1749. Potom boli Židia pochovávaní na cintoríne na Ulici Aleksu Šantića a od minulého storočia na Ulici Dózsa Györgyho. Na cintoríne sa nachádzajú rodinné pamiatky mimoriadnej umeleckej a architektonickej hodnoty. Je tu aj veľmi cenný pamätník obetiam fašistického teroru. Židovský cintorín je pod ochranou Ústavu ochrany kultúrnych pamiatok.

Podľa údajov bolo od roku 1962 do roku 1974 pochovaných 65 zosnulých a od znovuotvorenia v roku 1994 až dodnes je pochovaných 49 zosnulých (spolu 114).

Osobitnú umeleckú a architektonickú hodnotu má pomník na spoločnom hrobe prenesených z Jovanovského cintorína v roku 1921. Na tomto cintoríne je vybudovaný spoločný hrob pre väzňov, ktorí zahynuli počas 1. svetovej vojny.

Jedna časť cintorína sa nazýva Ruský pozemok, kde sú pochovaní ruskí emigranti pravoslávneho vierovyznania.

Na Uspenskom cintoríne sa pochovávalo do roku 1974; o desať rokov neskôr Mestský ústav obnovy architektonického dedičstva a ochrany kultúrnych pamiatok dal cintorín pod ochranu.

Podľa údajov od roku 1962 do súčasnosti bolo na cintoríne pochovaných okolo 4 400 zosnulých.

ALMAŠSkÝ CINTORÍN

Almašský cintorín je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších cintorínov.

Cintorín sa nachádza v centre mesta, na konci Ulice kysáčskej a Ulice Vojislava Ilića, na Námestí mieru číslo 1. Jeho rozloha je asi 5 hektárov. Na tomto cintoríne sa pochovávalo od roku 1860 do roku 1974, kedy bol cintorín pre pochovávanie uzavretý.

Desať rokov po zatvorení bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pochovávať sa začalo opäť v roku 1992, ale len do existujúcich rodinných hrobových miest. To znamená, že na Almašskom cintoríne mohli byť pochovaní len príbuzní zosnulých osôb, ktorí už na tomto cintoríne odpočívajú, a to manželia, pokrvní príbuzní v prvom rade do štvrtého stupňa príbuzenstva vrátane, ako aj manželia týchto osôb.

Na Mestskom cintoríne sú upravené plochy pre hroby a upravené pozemky s pomníkmi. Na týchto upravených parcelách, ľudovo nazývaných „americké“, sú pomníky jednotné, z prírodného a umelého kameňa a bez kôp.

Súčasťou Mestského cintorína je Pamätný cintorín padlých bojovníkov národnooslobodzovacej vojny 1941-1945, Aleja národných hrdinov a vynikajúcich revolucionárov a Aleja a hrobky národných hrdinov.

Na Pamätnom cintoríne sa nachádza pamätník, ktorý symbolizuje zameriavač slobody. Je na ňom vyrytých 538 mien padlých bojovníkov, ktorých telá sem nepreniesli. Pozdĺž priestranných alejí je rozmiestnených 288 symbolov rozdelených podľa vojnových rokov. Každý symbol predstavuje život ukončený príliš skoro.

Aleja národných hrdinov a vynikajúcich revolucionárov sa nachádza na prvom pohrebisku. Aleja bola vytvorená v roku 1981. Sú tam pochovaní: Stevan Doronjski, Jovan Veselinov-Žarko, Jovan Beljanski-Lala a Marko Peričin-Kamenjar.

Aleja a hrobky národných hrdinov nachádzajú sa na inom pohrebnom poli. Aleja bola vytvorená v roku 1986. Boli tam pochovaní: Đorđe Nikšić, Milan Ješić, Gedeon Bogdanović, Dmitar Zaklan a z iných cintorínov boli prevezení: Sava Sogić, Lazar Savatić a Živojin Milovanović.

Od roku 1974 až dodnes je na Mestskom cintoríne pochovaných okolo 70 000 zosnulých.