FUTOG

Pravoslávny cintorín nachádzajúci sa na Ulici Cara Lazara Futožania nazývajú aj Dolný pravoslávny cintorín. Podľa údajov Sretena Bogdanovića, farára z Futogu, sa na tomto cintoríne pochovávalo v polovici 18. storočia (1740). Cintorín slúži dodnes. Sú tu pochovaní dvaja spisovatelia: Lazar Knežević a Vladan Stefanović.

Pravoslávny cintorín na Ulici Radeho Kondića obyvatelia Futogu nazývajú aj Horný pravoslávny cintorín. Na základe zachovaných pamiatok možno usúdiť, že na tomto cintoríne sa pochovávalo už v prvej polovici 18. storočia a niektoré tradície nás vedú k domnienke, že cintorín vznikol oveľa skôr. Cintorín je aktívny aj dnes, hoci je plný, bol rozšírený až do výstavby Nového cintorína. Na cintoríne bol v roku 1884 postavený dom, ktorý sa zrútil v roku 1955. V tom dome, vedľa bytu hrobára, boli dve veľké izby, v ktorých boli lôžka pre infekčných pacientov. Keby nebolo infekčných chorôb, jedna miestnosť by slúžila ako chudobinec.

Podľa rukopisu Sretena Bogdanovića bol najstarší cintorín okrem cintorína okolo kostola takzvaný Starý cintorín, ktorý sa nachádzal pri výjazde z Futogu smerom na Nový Sad. Aj dnes je tam prázdny priestor nazývaný Starý cintorín. Predpokladá sa, že cintorín tam bol už v 17. storočí.

 

Švábsky cintorín v Novom Futogu sa nachádza na Ulici Mošeho Pijadu. Vznikol v prvej polovici 18. storočia. Je aktívny dodnes. Na tomto cintoríne sú pochovaní príslušníci katolíckeho vierovyznania: Nemci, Maďari a iné národy. Na tomto cintoríne bola pochovaná Anna Kafka, Češka, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Franzom Kafkom.

Katolícky cintorín na Ulici Cara Lazar sa nachádza oproti Dolnému pravoslávnemu cintorínu. Na základe zachovaných pamiatok a archeologického výskumu pochádza cintorín z druhej polovice 19. storočia a je aktívny dodnes. Zistilo sa, že tu bola pochovaná väčšina katolíkov, ale sú tu aj príslušníci iných vierovyznaní. Pred týmto cintorínom bol starý katolícky cintorín na Ulici Radeho Končara, kde dnes sídli základná škola.

Švábsky cintorín sa nachádza na Ulici Dušana Košutića, neďaleko Domova dôchodcov. Na základe matrík úmrtí sa predpokladá, že vznikol v prvej polovici 18. storočia. Tento cintorín bol zrušený v roku 1948. Na cintoríne boli väčšinou pochovávaní Nemci katolíckeho vierovyznania a predpokladá sa, že v dolnej časti cintorína boli pochovávaní aj Židia. Cintorín bol zničený a pomníky zbúrané, zachovalo sa len niekoľko podstavcov.